Po tom, ako sa Tomáš Svitok pred niekoľkými rokmi pre nedostatok finančných prostriedkov musel rozlúčiť so svetovým pohárom litrových stockov, asi už len málokto dúfal, že sa v jeho kariére zablýska na lepšie časy. Tento rok však spojil svoje sily s tímom Maco Racing a súperom vyslal presvedčivý signál, že jeho jazdecké kvality a obrovské skúsenosti ho môžu priviesť opäť na miesta, kam právom patrí. Teda aj do svetového šampionátu…
Veru, bývalé úspechy dnes 27-ročného pretekára už začali pomaly zapadať prachom, veď možno málokto si už spomenie na jeho tretie miesto v európskom pohári, body z majstrovstiev Európy, úspechy v Alpe Adrii, body, či umiestnenia v top 10 vo svetovom pohári litrových stockov… Pamätám si, ako som stál pri ňom v paddocku na Pannonia-ringu krátko po tom, ako sa skončil jeho sen vo svetovom pohári a on bol nútený vrátiť sa do nižšieho seriálu. Zhovárali sme sa a on ani nevedel, že v mojom vnútri bežali myšlienky o tom, prečo to vôbec ešte ďalej robí, či to má vôbec zmysel… Dôležitejšie však neboli moje myšlienky, ale to, v čo veril on. A práve jeho viera v lepšiu budúcnosť ho priviedla opäť do špičky šampionátu Alpe Adria a dostavili sa aj prvé skúsenosti so svetovým šampionátom Endurance, pričom celkom nečakane absolvoval aj slávnu 24-hodinovku Bol d´Or. A jeho príbeh pokračuje opäť tým správnym smerom.
Tomáš, uplynulá sezóna bola pre teba veľmi úspešná. Ako to vnímaš ty?
Presne tak, bola to moja najlepšia sezóna za posledné roky. Som s ňou veľmi spokojný. Bola to náročná sezóna, ale všetko šlo presne tak, ako som si prial a stále sme stúpali vo výsledkoch vyššie.
Ty si sa na Macovej Yamahe predstavil už na poslednom podujatí vlaňajšej sezóny, ktorým vlastne odštartovala vaša súčasná spolupráca. Ako rýchlo si si zvykal na Yamahu R1?
Áno, presne tak, prvá jazda na R1 bola bez akéhokoľvek testu, dávali sme to dokopy len priamo na pretekoch, no podľa dosiahnutých časov som si na moto vážne rýchlo zvykol. Yamaha mi doslova sadla, ale je to spojenie nielen s R1, ale práve aj s Macom, s ktorým to nastavenie vieme vážne dobre vyladiť a postupovať. Bez Macovej pomoci by som nebol tam kde som.
Absolvoval si šampionát Alpe Adria, v ktorom si v celkovom hodnotení vybojoval výborné 4. miesto. Ktoré z podujatí hodnotíš ako svoje najvydarenejšie?
Samozrejme poslednú Rijeku, kde som sa umiestnil dvakrát na pódiu, ale aj Pannonia-ring bol veľmi dobrý, len škoda, že v nedeľu mi o kúsok ušlo tretie miesto…
V poslednom čase sa aktívne venuješ aj countrycrossu…
Áno, snažím sa naplno jazdiť v podstate čo sa dá, majstrovstvá Slovenska a rôzne poháre, vždy, keď je voľný víkend a sú preteky, tak som tam.
Aké si pri countrycrosse dosiahol úspechy?
Predovšetkým to beriem ako svoju kondičnú prípravu pre cestné preteky, takže o nejakých ambíciách v countrycrosse hovoriť nemôžem, ale tento rok sa mi naozaj darilo a v rámci medzinárodných majstrovstiev Slovenska som skončil celkovo štvrtý, a to so stratou len troch bodov na miesto tretie.
V minulosti si bol niekoľko rokov stálym účastníkom svetového pohára triedy Superstock 1000, potom si sa vrátil do Alpe Adrie. Čo si v tom období prežíval, kde si hľadal motiváciu pre jazdenie, keď si vlastne nevedel čo pôjdeš a či vôbec pôjdeš?
Samozrejme, bolo to veľmi ťažké hlavne na psychiku, no stále som hľadal spôsob, ako sa dostať znovu na okruh. Tak veľmi tomu stále verím, že vždy ten spôsob objavím. Ale nikdy to nie je len o mne, vždy vďačím mnohým ľuďom, ktorí majú rovnako radi tento šport.
Uplynulá sezóna svedčí o tom, že tvoja viera opäť zvíťazila, okrem úspechu v Alpe Adrii si nakoniec štartoval vo svetovom šampionáte vytrvalcov, či už na Slovakia Ringu za druhý Macov tím, alebo nakoniec aj na 24-hodinovke Bol d´Or za švajčiarsky Zuff Racing Team, kde si hneď na prvýkrát podal výborný výkon. Aká bola táto 24-ka pre teba skúsenosť?
Bol to pre mňa veľký šok, keď som sa dozvedel, že tam môžem štartovať, ale neváhal som ani chvíľku. Je to veľmi veľká skúsenosť, za 24 hodín som len ja najazdil 1200 kilometrov, čo nedám pomaly za celý rok, takže skúsenosť je to krásna, ale je to veľmi náročné na psychiku, kondíciu, taktiku, navyše som na tieto preteky neabsolvoval žiadnu prípravu, ale som šťastný, že sme to s tímom Zuff Racing zvládli takto úspešne. Moja veľká vďaka v tomto ale patrí Macovi, lebo práve on ma na Bol d´Or vzal ako svojho náhradníka a keďže som sa kvalifikoval, tak som mohol štartovať aj so Švajčiarmi, ktorým sa v kvalifikácii zranil jazdec.
Spomínal si špecifiká vytrvalostných pretekov, ako si si zvykol na nočné jazdenie?
Dvadsať minút som mal možnosť vyskúšať si to už pri MS na Slovakia Ringu, a to som bol trošku v šoku, ale na Bol d´Or som ani nemal možnosť si to vyskúšať a zrazu som šiel do úplnej tmy. Musím povedať, že som si na to rýchlo zvykol, ale keď som sa na konci dlhej rovinky rútil do tej tmy a v zime rýchlosťou 300 km/h, tak to boli ťažké pocity… Úplne najťažšie však pre mňa bolo, keď sme počas mojej jazdy mali na dráhe Safety Car, kvôli ktorému som bol na motorke až 81 minút… To už mi bolo zima a prišla ozaj veľká únava.
Vo švajčiarskom tíme si musel bez prípravy jazdiť aj na Honde, ako si to zvládal?
No to veru bola „sranda“, len päť kôl na Honde jazdiť vo warm upe a hneď skočiť do takých náročných pretekov nie je jednoduché, ale pristupoval som k tomu profesionálne, snažil som sa využiť všetky jej vlastnosti a pomoc tímu, aby som hneď jazdil konštantné časy, čo nám aj išlo a za 24 hodín si človek veru zvykne aj na inú motorku…
Pri svojej premiére na 24-hodinovke si doviedol tímový motocykel aj pod šachovnicovú vlajku, ako si to prežíval?
Bol to neopísateľný pocit a pracovali u mňa už aj emócie, zažiť ten záver na motocykli, pred plnými tribúnami fanúšikov, to je niečo neskutočné, to že som to mohol zažiť, a že sme došli do cieľa, je pre mňa víťazstvo. Bol som hrozne vyčerpaný, ale šťastný.
Máš už dnes predstavu čo bude v roku 2018?
Predstava už je, malo by to byť podobne naladené ako tento rok, priorita je pokračovať v spolupráci s Macom v Alpe Adrii a MS Endurance plus countrycross.
A čo konkrétne ciele?
Ciele mám pódiové ? Ale vážne, rád by som sa pravidelne umiestňoval v top 5.
Po úspešnej sezóne máš určite komu ďakovať…
Samozrejme, ďakujem rodine a mojej top priateľke Veronike, priateľom a známym, fanúšikom a partnerom, spoločnostiam Seven Cafe, Deltacomp, Styx, Artes reklama, B&B Business Group, The Cult Motorcycles, HS moto racing, EKO Produkt a racing familly MACO Racing Team a Bosorák Cross Team.
Tomáš, vďaka za rozhovor a držíme palce, nech je tvoja budúca sezóna ešte lepšia ako tá tohtoročná.
ech je tvoja budúca sezóna ešte lepšia ako tá tohtoročná.